Aktuality
Prvé pravidlá cestnej premávky v Žiline
Na Slovensku sa motorizmus začal rozvíjať na prelome 19. a 20. storočia. Stretnúť automobil v tom čase bolo veľkou vzácnosťou a každý z nich vzbudzoval veľké nadšenie. Aj pred 1. svetovou vojnou bolo možné počet majiteľov automobilov v Žiline spočítať na prstoch jednej ruky. V roku 1919 boli v Žiline evidované len 4 automobily, avšak o 8 rokov neskôr ich už bolo v meste takmer 200. V 30. rokoch počet automobilov stúpol do takej miery, že bolo potrebné v uliciach mesta upraviť pravidlá cestnej premávky.
Prvé dopravné značky sa popri uhorských cestách začali objavovať po roku 1910, kedy ich požadovala Parížska konvencia z roku 1908. Najviac sa o ich podporu a šírenie starali autokluby, u nás to bol od roku 1922 Autoklub Republiky československej. Značky boli v jednotlivých štátoch a regiónoch rôzneho tvaru a farby. Na IV. medzinárodnom cestnom kongrese v Seville v roku 1923 bolo okrem iného schválené uznesenie, aby dopravné značky boli jednotné. V nasledujúcich rokoch boli schválené vzory pre značky platné na celom svete.
Úprava dopravných pomerov v obciach a popri cestách bola až do polovice 30. rokov v rukách obcí a autoklubov. V roku 1924 rýchlosť v uliciach mesta Žilina stanovila Mestská rada na 15 km/h, vo vybraných úsekoch len na 6 km/h. V meste sa nachádzalo len niekoľko dopravných značiek. V roku 1932 pobočka Akutoklubu ČSR rozhodla, že vypracuje nový pouličný dopravný poriadok s použitím značiek podľa medzinárodnej konvencie, ku ktorej pristúpila aj ČSR. 7. októbra 1932 sa uskutočnila predbežná porada so zástupcami Mesta Žilina, ktorí návrh nového dopravného poriadku predbežne schválili. Žilinská pobočka autoklubu vo svojom návrhu nepočítala len s osadením značiek do ulíc, ale rozhodla sa riešiť dopravné problémy komplexne.
Začiatkom 30. rokov totiž bola dopravná situácia v meste vzhľadom na prudký nárast automobilizmu „neúnosná“. Automobily premávali aj po najužších uličkách mestského jadra. Chýbajúce dopravné značky zas vodiči nahrádzali neustálym trúbením na križovatkách a v neprehľadných uličných rohoch. Aj v podmienkach pre dopravcov sa uvádzalo, že vodič je povinný vydávať zvukové výstražné znamenie pri každom strete s chodcami kráčajúcimi pri okraji cesty, ako aj povozníkmi, jazdcami či honcami dobytka. Neboli tiež vyznačené priechody pre chodcov v blízkosti škôl a úradov.
Nákres uličnej siete Žiliny s vyznačením úprav organizácie dopravy v 30. rokoch
Žilinský autoklub preto navrhol nasledovné úpravy: Vylúčiť premávku z Farskej ulice a Farských schodov, ako aj z ulíc Burianova medzierka, Štolňa, Kalinčiakova, Vurumova. Na zabránenie vstupu automobilov vybudovať reťaze. V mestskom jadre vytvoriť sieť jednosmerných ulíc. Smerom k Mariánskemu vchádzať z ulíc Sládkovičova a Bottova a vychádzať cez ulice Hodžova a Štúrova. Na Hodžovej ulici umiestniť veľké zrkadlo, aby bolo možno vidieť automobily prichádzajúce zľava, t. j. z Mydlárskej ulice. Pred finančným palácom umiestniť na križovatke Hodžovej s Kálovskou cestou ostrovček, „aby automobily nemohli križovatku rezať“. Podobný ostrovček zriadiť aj na križovatke Kuzmányho a Hurbanovej ulice. Zakázať parkovanie na Masarykovej (dnes Národnej) ul. Chodníky pred východmi zo škôl zabezpečiť reťazami alebo zábradlím, aby deti nevstupovali na cestu. Vyznačiť do dlažby priechody pre chodcov z Farskej ulice na Mariánske námestie, v priestore začiatku Hodžovej ulice, na Farských schodoch pri vstupe do Masarykovej ulice a medzi poštou a synagógou. Priechody sa nevyznačovali farbou, ako dnes, ale odlišnou dlažbou alebo sklenými značkami zapustenými do dlažby. Všetky úpravy sa mali ukončiť vytýčením dopravných značiek podľa novej medzinárodnej konvencie.
Dnes, v časoch, keď riešime problémy dopravy na Veľkej okružnej, Ľavobrežnej, či diaľničných privádzačoch, sa nám zdá až bizarné, aké problémy sa riešili pred 80 rokmi. Avšak vtedy bolo mesto malé, siahalo od Novej Žiliny po Závažie a od Váhu po nemocnicu. Jazdilo sa po všetkých uliciach a uličkách starého mesta. Aby sa predišlo nebezpečenstvám a aby sa na ulice zmestili chodci, početné konské povozy aj automobily, vhodným riešením bolo zjednosmernenie ulíc.
Návrh Autoklubu Žilina, ako by mali vyzerať nové dopravné značky v meste
Realizácii celého projektu predchádzalo usporiadanie akcie Deň bez hluku. Autokub v spolupráci s Mestskou radou a policajnými orgánmi chceli zabezpečiť, aby sa dňa 25. 11. 1932 všetci účastníci cestnej premávky správali disciplinovane. Na vybrané križovatky a pri vstupoch do mesta boli umiestnení policajti a organizátori, ktorí poúčali vodičov o opatrnej jazde. Každý poučený vodič mal na aute umiestnenú nálepku a dostal leták. Aj v uliciach mesta boli posilnené policajné hliadky. Motoristi aj chodci akciu pochválili a pochopili ju ako predstupeň pripravovaných zmien. Názov akcie Deň bez hluku mal znamenať, aby vodiči aspoň v jeden deň sústavne na seba netrúbili a mesto sa ponorilo do ticha. Akcia poukázala na potrebu dopravnej výchovy na školách a nutnosť skorého vyznačenia priechodov pre chodcov. Hrubé nedostatky však boli odhalené u bicyklistov. Tí v mnohých prípadoch jazdili po nesprávnej strane vozovky, na bicykloch chýbali svetlá a zvončeky, a najmä, na jednom bicykli sa viezli niekedy až dve osoby, čo bolo nebezpečné najmä pri zjazde dolu Kálovom alebo Framborom.
Následne mesto objednalo a nainštalovalo 26 informačných, 24 príkazových a 8 výstražných značiek. Kým informačné značky (smerové tabule) dodal Autoklub zdarma s tým, že si pod nimi umiestnil reklamu, príkazové a výstražné značky zadalo mesto vyhotoviť do Prvej pražskej smaltovne a firme Vikov. V tom čase sa na výrobu značiek používali ťažké železné dosky so smaltovaným povrchom. Osádzanie sa uskutočnilo na jar roku 1933.
Na celorepublikovej zákonnej úrovni sa pristúpilo k povinnému používaniu dopravných značiek až o dva a pol roka neskôr, od 1. 11. 1935. Na základe vládneho nariadenia č. 203/1935 bolo oficiálne zavedených prvých šesť druhov výstražných dopravných značiek trojuholníkového tvaru s modrým podkladom a bielym symbolom. Ďalších 45 nových značiek nariadil Zákon č. 82/1938 Zb. z. a n. z 8. 4. 1938.
Dlhú dobu trvalo, kým sa automobilovú dopravu z mestského jadra podarilo vylúčiť. V 50. a 60. rokoch cez Mariánske námestie dokonca premávali aj autobusy mestskej hromadnej dopravy. Až v roku 1973 boli presmerované na Kuzmányho ulicu. V roku 1970 tiež bola vylúčená doprava z Národnej ulice a od roku 1975 aj z Námestia Andreja Hlinku. A ďalších 12 rokov trvalo, kým sa mestské jadro stalo mestskou pamiatkovou rezerváciou, vnímanou ako súbor chránených objektov, kam už automobilová doprava nepatrí.
Autor: Mgr. Peter Šimko, historik Považské múzeum Žilina
Nákresy: ŠAP Žilina
