HISTÓRIA

Zrod a pôsobenie Autoklubu Žilina

Najvýznamnejším klubom bol Autoklub Žilina. Prípravy na jeho založenie začali v roku 1929. Vytvoril sa prípravný výbor, ktorý zorganizoval prvé valné zhromaždenie na 20. júna 1929. Konalo sa o 20. hodine v spoločenskom salóne hotela Rémi (dnes hotel Polom). Pripravené boli prihlášky pre členov. V prípade, že by bol dostatočný počet členov, mal sa vytvoriť samostatný klub, inak by bola vytvorená pobočka iného jestvujúceho klubu. Valného zhromaždenia sa zúčastnilo 22 osôb a to bol dostatok na vytvorenie Autoklubu Žilina.

Hotel Rémi okolo roku 1928

Klubové aktivity sa však rozbiehali len veľmi pomaly. V priebehu roka 1930 sa pripravovali stanovy. Tie však 10. októbra 1930 Krajinský úrad neschválil, lebo Autoklub neurčil jasne svoju územnú pôsobnosť (stredné a západné Slovensko) a ďalšie formálne záležitosti. Spolok chcel totiž vyvíjať aktivity na celom Slovensku zakladaním pobočiek. Stanovy boli schválené až 7. mája 1931. Spolok si mohol vytvárať pobočky, tie však musel vždy schváliť Krajinský úrad.

Prvým predsedom Autoklubu bol Andrej Bacher (1885 Liptovský Mikuláš - 1945 Žilina). Bol prekladateľom, publicistom a riaditeľom filiálky Slovenskej banky v Žiline (od roku 1918). Patril medzi organizátorov vzniku Československej republiky v roku 1918 na miestnej úrovni v Žiline. Angažoval sa tiež v miestnom odbore Matice slovenskej v Žiline. Politicky bol angažovaný ako hlasista, neskôr člen Agrárnej strany.

Podpredsedom klubu bol Bartolomej Scheer, generálny riaditeľ žilinskej továrne na výrobu liehovín, najmä Trenčianskej borovičky, s ktorou obchodovala jeho rodina už od 19. storočia.  Od roku 1911 aj v Žiline, pričom vývoz prekračoval hranice Uhorska a známa bola napríklad aj vo Viedni. Tajomníkom Autoklubu sa stal Karel Eret (*1886 - +1948 Prostějov), štábny kapitán ČS armády. Funkciu druhého tajomníka vykonával Dezider Wittenberg, majiteľ továrne na zápalky, ktorá spustila prevádzku v Žiline v roku 1916. Fotky ostatných členov sa mi nepodarilo získať, tak si ich a ich činnosť pripomenieme aspoň takto:

Jednou z prvých aktivít Autoklubu Žilina bola iniciatíva v úprave premávkového a pouličného poriadku v Žiline. Vzhľadom na to, že takýto poriadok z roku 1928 nebol postačujúci, vypracovali členovia Autoklubu nový. Tomuto poriadku sme sa podrobne venovali už v iných článkoch. Na margo uvádzame, že keďže v tom čase neexistovala celoštátna úprava značenia ciest, Autoklub Žilina vychádzal z náčrtov dopravných značiek vypracovaných Československou normalizačnou spoločnosťou. Hoci Autoklub predložil náčrt nového pouličného poriadku a opatrení (zjednosmernenie ulíc, určenie miest na parkovanie vozidiel, určenie ulíc, z ktorých bude vylúčená doprava) už v roku 1931, rokovanie na meste sa konalo až 7. 10. 1932. Návrh Autoklubu bol jednoznačne schválený. Doplnené boli ďalšie podrobnosti ako vyznačenie priechodov pre chodcov, osadenie zrkadiel a pod. Nasledovalo podujatie Deň bez hluku organizované s cieľom dopravnej diagnostiky a prevencie dňa 30.11.1932. Organizoval ho Autoklub. Úlohou Mesta Žilina však bolo zabezpečiť zrealizovanie dopravných značiek a smerových tabúľ, ktoré Autoklub navrhol. Mesto však pravdepodobne pre kritickú finančnú situáciu odkladalo objednanie týchto značiek. Pritom Autoklub evidoval niekoľko sťažností zahraničných motoristov, ktorí v meste zablúdili pre chýbajúce smerové tabule. Ponúkol tiež možnosť získať odrazné stĺpy, takzvaných nemých policajtov, na ktoré sa osádzali tabule, ktoré vydávala ústredňa AKRČs v Prahe. Tie však už zakrátko neboli dostupné a návrh padol. Mesto však odmietlo objednať dopravné značky, kým Autoklub nezabezpečí tieto stĺpiky aj s reklamou. Napokon sa podarilo značky obstarať až v septembri 1933 a uhradené boli až na konci roka. Dodala ich Pražská smaltovňa Bauwurm cez podnikateľa Viliama Hochfeldera v Žiline. Proti celému projektu protestoval Zväz vodičov automobilov, pobočka Žilina, ktorý, ako najstaršie a profesionálne združenie vodičov nebolo k rokovaniam vôbec prizvané.

Slovenský autoklub (SAK)

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 sa činnosť spolkov a klubov výrazne zmenila. Automobilový klub bol povolený v štáte len jeden a jeho vznik bol určený zákonom č. 311/1940. Členstvo v tomto autoklube bolo povinné. Činnosť však Slovenský autoklub začal až v roku 1942, jeho ustanovujúce zhromaždenie sa uskutočnilo 11. 6. 1942 v Bratislave. Za jedného z členov predsedníctva bol na tomto zhromaždení zvolený aj F. E. Bednárik. Keďže Slovenská republika bola v tom čase založená na korporatívnom systéme, aj štruktúra členskej základne SAK zodpovedala jednotlivým korporáciám: a) autopodnikatelia, autodrožkári (taxikári), šoféri; b) továrnici, podniky; c) živnostníci, remeselníci; d) obchodníci; e) remeselníci; f) farári, inžinieri, doktori, profesori, poslanci, lekári. SAP. Mal právnu, dopravnú a technickú komisiu. Vydával časopis Autoklub. V roku 1943 pripomienkoval návrh zákona o prevádzke na verejných cestáh, k čomu zaslal svoje pripomienky aj F. E. Bednárik.

Po obnovení Československa v roku 1945 sa v republike zaviedol duálny systém štátnej správy – popri centrálnych celoštátnych orgánoch sa vytvorili zvláštne orgány pre Slovensko. Rovnako to bolo aj pri autokluboch. Preto po obnovení AKRČs zostal zachovaný aj SAK. V roku 1946 bol v Žiline zriadený sekretariát SAK. F. E. Bednárik na to vyčlenil dočasné priestory vo svojich kanceláriách na Veľkej okružnej 5, neskôr mala kancelária sídliť v Sade SNP. Do Žiliny sa presťahoval Július Lešťák, ktorý pod Bednárikovým vedením vystavoval doklady, predával tlačivá a podával informácie motoristom. SAK však mal v Žiline aj ďalších aktívnych členov, ktorí však neboli stálymi zamestnancami SAK. Povinné členstvo v SAK zostalo zachované. Činnosť SAK aj naďalej zodpovedala svojmu predchádzajúcemu poslaniu: pripomienkovanie legislatívnych návrhov, šírenie osvety medzi motoristami formou prednášok a publikácií, pôsobenie na zvyšovanie bezpečnosti premávky, usporiadavanie pretekov a výstav a podobne.

8. januára 1948 bola v Žiline (nanovo) zriadená odbočka SAK. Jej predsedom sa stal Ing. Štefan Šimora. V priebehu roku 1949 sa ustálila nová štruktúra SAK založená na územnom princípe: na území celého Slovenska boli vytvorené krajské a okresné odbočky, zodpovedajúce novovytvorenému krajskému zriadeniu v ČSR. Krajským predsedom SAK bol kpt. Košecký. Okresné predsedníctvo malo 10 čestných predsedov, predsedu Štefana Šimoru, 4 podpredsedov (Zdenek Saska, dirigent UP20 /Ústrednej predajne motorových vozidiel/; Július Luknár, riaditeľ podniku; Ján Potecký, autodrožkár a F. E. Bednárik, architekt), tajomníka Jozefa Skotnického, športových referentov Ján Krála (majiteľa autoškoly) a Adama Lacka, autodporavcu na linke Žilina – Terchová a ďalšich členov výboru. Sídlo odbočky bolo na vtedajšej Masarykovej ul. 1 (Národná 1) – hotel Astória.