Aktuality
Zakladateľ a prvý predseda Autoklubu Žilina Andrej Bacher
Andrej Bacher sa narodil v Liptovskom Sv. Mikuláši 20. januára v roku 1885. Bol vychovávný v tradíciách slovenskej a slovanskej myšlienky. Aktívne sa zúčastňoval na všetkých národných podujatiach. Bol taktiež veľmi literárne činný najmä v periodikách: Hlas, Slovenský Obzor, Slovenské listy ružomberského vydavateľa Karola Salvu a Slovenský Přehled. Neskôr sa venoval hlavne činnosti v hospodárskych organizáciách. V monsterprocese Šrobár – Hlinka bol spravodajcom .
O čo vlastne v monsterprocese išlo? V roku 1906 kandidoval MUDr. Vavro Šrobár (1867 – 1950) do dolnej komory uhorského snemu za Slovenskú Ľudovú stranu. Jeho navrhovateľom a hlavným kortešom bol Andrej Hlinka (1864 – 1938). Zvolených bolo vyše 400 poslancov, z toho uspelo len sedem Slovákov. Šrobár vo voľbách neuspel. Maďarská strana sa neuspokojila iba s volebným víťazstvom. Boli rozhodnutí ešte väčšmi pokoriť porazených, najmä Hlinku. Po voľbách vybrali z jeho prejavov výroky, ktoré pokladali za a vypracovali obžalobu, ktorú predložili cirkevnej i svetskej vrchnosti. Hlinka a Šrobár spolu so 14 prívržencami boli obvinení za podnecovanie proti maďarskej národnosti. V čase od 26. novembra do 6. decembra 1906 sa konal v Ružomberku proti nim proces. Hlinku odsúdili na dva roky, Šrobára na jeden rok väzenia a na nižšie tresty ďalších deviatich obvinených. Šrobár si musel odsedieť uvedený rok vo väzení v Segedíne, Hlinka nastúpil do väzenia 30. novembra 1907 a bol vo väzení až do 10. februára 1910 taktiež v Segedíne, nakoľko ho medzitým odsúdili za udalosti v Černovej na ďalší žalár.
Andrej Bacher v čase vzniku prvej Československej republiky a rozpadu Rakúsko-Uhorska, patril medzi zakladajúcich členov Národnej rady v Žiline a mimoriadne sa v meste angažoval. Pomáhal zoskupovať národné gardy a stal sa členom Slovenského miestneho výboru, ktorý organizoval život v meste po porážke Rakúsko-Uhorskej monarchie. Politické aktivity sa prejavili v jeho členstve v agrárnej strane (Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu). Po roku 1918 sa venoval najmä národohospodárskej práci a bol členom všetkých národných a humanitných spolkoch v Žiline. Bol jeden zo zakladateľov a prvým predsedom Autoklubu Žilina, ktorý vznikol 20. júna v roku 1929. Po začlenení spomínaného autoklubu pod Autoklub republiky Československej (AKRČs) si svoju pozíciu predsedu sekretariátu AKRČs v Žiline udržal až do zániku ČSR v roku 1939.
Andrej Bacher sa oženil s dcérou známeho žilinského advokáta Jána Milca Editou, s ktorou potom kúpili od ostatných dedičov Jána Milca dom na Hodžovej ulici číslo 20. V ňom bol umiestnený najskôr poštový úrad, presunutý z dnešného Mariánskeho námestia a od roku 1911 zas v objekte otvorili filiálku ružomberskej Úverovej banky účastinnej spoločnosti (tie okrem iného otvoril aj v Rajci a Púchove). Tú premenovali v roku 1919 na Slovenskú banku. Práve jej riaditeľom sa stal Andrej Bacher a zároveň od jeho mena je i odvodený názov domu, Bacherova vila. Andrej Bacher bol nielen významný slovenský národovec, vlastenec a politik, ale aj zdatný bankár a publicista. Zomrel v Žiline 2. júna v roku 1945.
Andrej Bacher okolo roku 1927
Autor: Ing. Patrik Groma
